Písal sa rok 2002. V tomto roku sa narodilo krásne dievčatko s menom Sophie. Sophie bolo veľmi zlaté bábätko, ktorého najobľúbenejšia činnosť bola spánok. Ako čas išiel aj Sophie rástla do krásy. Už v škôlke mala veľa nápadníkov, čo sa do teraz moc nezmenilo. Prišla škola a Sophie v nej nemala veľa kamarátov. Čomu vôbec nerozumela, veď predsa v škôlke sa skoro s každým bavila a v škole s nikým. Tak svoj čas trávila prevažne čítaním kníh. Knihy veľmi rada čítala lebo aspoň vtedy zabudla na školu a na ľudí v triede. V knihách videla únik. A preto ich prevažne veľa čítala. Ani sa nenazdala a bola na druhom stupni. Kde sa ľudia akosi znormalizovali a začali sa s ňou baviť. Život na druhom stupni bol oveľa ľahší. Na základnej skole jej išiel najlepšie dejepis, chémia a biológia. Milovala dejepis. Učiť sa o bohoch, vojnách a všetkého ohľadom histórie jej išlo ľavou zadnou. Prišiel výber strednej školy. Nevedela či si má vybrať školu ohľadom histórie alebo biológie. Nakoniec sa rozhodla pre gymnázium. Zlatá stredná cesta. Končil školský rok a ona sa musela rozlúčiť so svojími kamarátmi. Bolo to veľmi dojímavé stretnutie. Všetci plakali. Dokonca aj chalani čo by na nich nikto nepovedal. Prišla stredná a znovu hľadanie kamarátov. Tam už jej to išlo lepšie. Jedného dňa išla len tak zo školy, keď ju napadla mantichora. S krikom utekala no všetci na ňu pozerali ako na idiota. Ona nechápala prečo, veď oni by ho mali tiež vidieť. Utekala utekala. Ani nevedela kam bežala až zrazu sa pred ňou objavila brána. A ona s krikom utiekla za tú bránu. Obzrela sa či tá príšera za ňou este beží, keď vtom sa stala vec ešte divnejšia než sa stala tá predtým. Veď tá príšera nemohla prejsť za tú bránu. Zrazu sa tam zjavili nejakí ľudia ktorí sa o ňu postarali. Boli to veľmi milí ľudia.