Polobohovia sledujú na mori niečo divné. Ako keby sa samo pobláznilo a nechcelo nikoho aby doň vstúpil. Neustále sa v ňom objavujú príšery, ktoré navzájom bojujú proti sebe. Niečo sa deje a oni sami to cítia, ale bohovia mlčia. Dokonca ani samotný Dionýsos nevie, čo sa to deje. Ani jediný oznam toho čo sa deje neprichádza. Nevedia čo robiť, pretože to sa nikdy nedialo. Aj zvieratá z hlbín sa odmietajú zhovárať s potomkami Poseidona. Čo teda nastáva robiť členom tábora, aby sa zistilo, čo sa to v mori deje? Len poslať na výpravu tých, ktorý sa dokážu o to postarať. More je nebezpečné aj v pokojných chvíľach, ale v týchto časoch samy nevedia do čoho pôjdú a či sa z toho živý dostanú. Čo ak v mori je veľké zlo? Čo ak tomu, komu najviac veria ich zradí a poskytne informácie nepriateľovi. To vie len osud. Preto dobre počúvaj hlas Orákla, ktoré ťa informuje o tvojej zložitej ceste. Koho sa týka to proroctvo? A čia krv to bude? Koho to prebudia z dlhovekého spánku?

​

Z podmorských hlbín ozýva sa hlas,

Pred jeho silou sa pomaly tras.

Potomok Poseidona pred všetkými vstane,

Len pár z nich sa k nemu dostane.

More je tvoj nepriateľ,

Len jeden k boju zveľ.

Láska, zemetrasenie, vojna a čas,

Len tí povedú všetkých z nás.

Čia krv skropí morské dno?

A vyvolá tak prastaré zlo?

​

Niet veľa času na zvyš. More potrebuje tvoju pomoc, preto sa hlás ten, ktorý sa nebojí o svoj život, ktorý je v stávke. A podaj svoju ruku tomu, ktorý pomoc potrebuje. Nech tým, čo sa vydajú na túto výpravu praje šťastena.